Parametre papiera

Parametrov papiera je veľa, no nie všetky sú pre prácu grafického dizajnéra rovnako dôležité. Nižšie je výber tých najdôležitejších, ktoré kvalitatívne, esteticky a funkčne vplývajú na výslednú formu tlačovín. Ak s nimi dizajnér vedome pracuje, umožnia mu zvýrazniť jeho autorský vstup v rámci tvorby tlačovín.

Formát

Základným výrobným produktom výrobcov papiera je papier navinutý na kotúč. Vo forme kotúčov sa papier používa v rôznych rozmeroch pre rotačnú tlač. Pre hárkovú tlač je potrebné papier z rolky naformátovať na normalizované formáty. V súčasnosti najpoužívanejšie formáty definujú rady A a B, ich rozmery sa uvádzajú v milimetroch. Z východiskových formátov A0 a B0 vznikajú delením na polovicu ďalšie formáty A1 – A6 (až po A13) a B1 – B6 (až po B13). Východiskový formát A0 má plochu 1m².

Z dôvodu dosiahnutia bezokrajovej tlače pre tlačoviny v čistom formáte A sa používajú zväčšené formátové rady. Rada RA (Raw Format A) – definuje formáty približne o 5% väčšie ako rada A. (RA0 – RA4) Po tlači, orezaní a väzbe umožňuje dosiahnuť čistý formát A. Rada SRA (Supplementary Raw Format A) – definuje formáty približne o 5% väčšie ako rada RA. (SRA0 – SRA4) Po tlači, orezaní a väzbe umožňuje dosiahnuť čistý formát RA alebo A. Niektorý výrobcovia označujú zväčšené formáty aj znamienkom +, napríklad A3+ a A3++. Všetky typy zväčšených formátov sa označujú ako hrubé normalizované formáty.

Normalizované formáty papierov vychádzajú z optimálneho využitia šírky papierenského stroja a z požiadaviek odberateľov, ktorí preferujú optimálne využitie plochy hárku. Pojem hárok papiera označuje papier rozmeru väčšieho ako A4, zatiaľ čo formáty A4 a menšie označujeme ako list papiera.

Plošná hmotnosť (gramáž)

Gramáž papiera je parameter označujúci hmotnosť papiera v gramoch na ploche 1 m². Uvádza sa v jednotkách g/m², prípadne v skratke gsm (grams per square meter). Väčšina typov papiera sa vyrába vo viacerých plošných hmotnostiach. Štandardné gramáže papiera sú v rozmedzí 30 – 700 g/m². Okrem samotnej váhy papiera ovplyvňuje plošná hmotnosť aj jeho ohybnosť. Platí, že čím je papier ľahší, tým je ohybnejší.

Voľba vhodného papiera pre tlač konkrétneho dokumentu, začína voľbou správnej gramáže papiera. Každá gramáž je dopredu predurčená na určitú množinu výstupov. Nikde však nie je napísané, že sa s ňou nedá kreatívne experimentovať.

Hodnota gramáže uvádza hmotnosť aklimatizovaného papiera. (Hmotnosť papiera sa totiž môže meniť vplyvom okolitej vlhkosti a teploty. Paleta s dovezeným papierom do tlačiarne sa musí nechať aspoň 24 hodín aklimatizovať na teplotu v tlačiarni. Tento úkon je dôležitý hlavne v zimných mesiacoch, keď sú výrazné teplotné rozdiely v skladoch, pri transporte a interiéroch tlačiarní.) Papier je savý materiál a keď je okolitá vlhkosť vysoká, dokáže ju do seba nasať a tým zväčšiť svoje rozmery aj plošnú hmotnosť. Ak by sa takýto papier potlačil a až následne začal schnúť, mohli by sa objaviť nepresné sútlače farieb ktoré by zapríčinili neostrosť obrázkov a celkovo nižšiu kvalitu tlače.

Hrúbka

Hrúbka papiera ovplyvňuje výsledok tlačoviny (jej hrúbku, váhu a ohybnosť). Označuje sa tiež thickness alebo caliper, uvádza sa µm alebo v mm. Je definovaná ako vzdialenosť medzi dvomi povrchmi papiera.

Pri jednoduchých jedno- alebo pár-stranových tlačovinách sa parameterom hrúbky netreba zaoberať. V takýchto prípadoch nikto nepotrebuje premeriavať ich hrúbku. Naopak, pri knihách alebo katalógoch, ktoré obsahujú veľa strán vie dizajnérovi výrazne pomôcť a uľahčiť mu rozhodovanie. Umožní mu získať reálnu predstavu, aká hrubá bude kniha, resp. aký široký bude jej chrbát a čo si na ňom z hľadiska dizajnu môže dovoliť. Pri viacstranových publikáciách bývajú už rozdiely v hrúbke, pri využití rôznych papierov veľmi výrazné.

Pre získanie predstavy o hrúbke plánovanej publikácie stačí vynásobiť hrúbku zvoleného papiera s počtom listov vo väzbe a získame tak hrúbku celého vnútorného bloku.

Napríklad: 320 stranová kniha obsahuje 160 listov papiera
papier má hrúbku 110 µm (0,110 mm)
160 × 0,11 = 17.6 mm (celková hrúbka vnútorného bloku)

Okrem hrúbky vnútorného bloku nesmieme zabudnúť aj na hrúbku knižných dosiek, resp. kartónov, ktoré v nich budú použité.
Niektoré papiere vo vzorkovníkoch majú pri rovnakej gramáži rôznu hrúbku. Za tento jav je zodpovedný ďalší parameter a tým je Volumen.

Volumen

Volumen papiera je priestorová veličina ktorá určuje objem papiera (nadýchanosť). Naznačuje, koľko vzduchu sa nachádza v papieri bez toho aby sa zvyšovala jeho gramáž. Volumen definuje pomer medzi hrúbkou papiera a jeho plošnou hmotnosťou. Označuje sa tiež ako merný objem (bulk) a uvádza sa cm³/g.

Volumen sa najčastejšie využíva pri knižných papieroch, kde výrazne ovplyvní váhu aj hrúbku knihy. Pri viacstranových publikáciách dokážu rôzne hodnoty volumenu spôsobiť veľmi markantné rozdiely.

Ak sa použije knižný papier s vysokým volumenom, docieli sa vysoká hrúbka knihy pri veľmi nízkej váhe. Vo výsledku bude kniha obsahovať len viac vzduchu čo sa prejaví na jej hrúbke. Dobrý príkladom využitia volumenu sú knihy typu paperback, ktoré neobsahujú vysoký počet strán, pritom sú relatívne hrubé a veľmi ľahké. Tento parameter tak vplýva aj na schopnosť predaja. Kupujúci ľahšie zaplatí vyššiu sumu za hrubšiu knihu ako za tenkú.

Niektoré verzie knižných papierov sa vyrábajú vo viacerých variantoch volumenu pri jednej a tej istej gramáži. Štandardné hodnoty volumenu sú v rozmedzí 1,0 – 2,3 cm³/g.

1.5 násobný volumen (označenie volumen 1.5) znamená, že papier s plošnou hmotnosťou 100 g/m2 má hrúbku listu 150 µm (0,15 mm).

Pri tlačovinách na samostatných hárkoch je volumen takmer nepodstatný. S rastúcim volumenom rastie aj opacita papiera.

Opacita

Opacita vyjadruje schopnosť papiera neprepúšťať svetlo. Vyjadruje sa v %. Je to dôležitý parameter ovplyvňujúci kvalitu čítania textov a obrazov na obojstranne potlačených tlačovinách. (napr. strany v knihách, katalógoch a pod.) Ak je opacita príliš nízka, môže výrazne zhoršiť kvalitu čítania. Pri knihách nižšia opacita až tak neprekáža, pretože sa vzájomne prekrývajú riadky a sadzobné obrazce z rubovej a lícovej strany. Problémy môžu vznikať pri publikáciách, kde sa kombinujú obrázky, ilustrácie a texty z oboch strán v rôznych kompozíciách.

Opacitou sa treba zaoberať hlavne pri výbere tenších papierov. Čím má papier vyššiu plošnú hmotnosť, tým má aj vyššiu opacitu a je tak menej priesvitný. Natierané papiere majú spravidla vyššiu opacitu ako papiere nenatierané.

Najväčším rébusom pri voľbe správnej opacity sú publikácie s množstvom textu, ktoré zároveň nemôžu byť príliš hrubé (slovníky, zoznamy, sv. písmo a pod.). Takéto tlačoviny musia byť aj pri tisícke strán čo najtenšie. Vyberá sa tu veľmi tenký papier s čo najvyššou opacitou. Táto kategória papierov sa označuje ako Bibliové papiere a zahŕňa papiere v gramážach od 25 do 40 g/m².

Smer vlákna

Smer vlákna papiera označovaný tiež ako dráha papiera definuje smerovú orientáciu vlákien v papieri. Smer vlákna súvisí s výrobným procesom. Vlákna, z ktorých je papier vytvorený, sú kladené rovnobežne so smerom výroby. Na konci výrobného procesu papiera je papier navynutý na kotúče, ktoré sa následne režú na konkrétne typy formátov. Výsledkom sú formáty s rôznym smerovaním vlákna – rovnobežné s dlhšou alebo kratšou stranou formátu.

Smerovanie vlákna je dôležité hlavne pri viacstranových publikáciách (knihách a katalógoch) a zaručuje, že sa papier na stranách bude správať prirodzene a nebude prekážať v otáčaní strán. Smerovanie vlákna v publikáciách musí byť rovnobežné s chrbátom knižnej väzby.

Ak je papier vyrábaný len v jednom smere vlákna a dizajnér ho plánuje použiť na publikáciu v netradičnom formáte, je odporúčané informovať sa v tlačiarni o tom, či bude tlačový hárok efektívne využitý, alebo bude potrebné zvoliť iný typ papiera. Ak by bol v publikácii použitý papier s nesprávnym smerom vlákna, publikácia sa časom neprirodzene zvlní a papier bude brániť v otáčaní strán. Hoci sa tieto chyby nestávajú často, sú dôvodom na reklamáciu. Nákup papiera je vo väčšine prípadov na strane tlačiarne, ktorá zodpovedá aj za správne smerovanie vlákna v produkcii.

Označovanie smeru vlákna:

Vo vzorkovníkoch je smer vlákna často uvádzaný dvomi spôsobmi, ktoré sú postavené na rozdielnych nemeckých alebo anglických označeniach a ich skratkách. Každá z týchto jazykových verzií označuje rovnaký výsledok iným spôsobom.

Nemecké označenie, ktorého preklad využíva aj slovenčina, označuje šírku dráhy vlákna. Anglické označenie neoznačuje šírku dráhy ale dĺžku vlákna, čo môže v niektorých prípadoch pôsobiť mätúco. (široká dráha = krátke vlákno, úzka dráha = dlhé vlákno)

Ako zistiť smer vlákna?

Orientáciu smeru vlákna je možné zistiť aj viacerými jednoduchými testami.

Test vlhčením

Smer vlákna môžeme zistiť aj pomcou jednoduchého testu. Akýkoľvek hárok papiera rovnomerne navlhčíme a počkáme, ako sa začne papier pri schnutí skúcať. Vlákno v papieri si zachová svoju orientáciu a papier sa začne ohýbať kolmo na smer vlákna.

Test ohýbaním

Pri papieroch s vyššou gramážou môžeme previesť test jednoduchým ohýbaním. Optimálne je použiť štvorcový hárok papiera. Oboma rukami sa pokúsime ohnúť papier v oboch smeroch.

Ak ohýbame papier proti smeru vlákien, ide to ťažko. Ohýbame totiž samotné vlákna. Ak ohýbame papier rovnobežne so smerom vlákien, ide to ľahšie, pretože vlákna neohýbame.

Smer vlákna v papieri ovplyvňuje jeho rozmerovú stálosť a niekoľko ďalších vlastností, ktoré musíme zohľadňovať pri dokončujúcom spracovaní tlačoviny. Pri ryhovaní má byť orientácia vlákna rovnobežná s drážkou alebo lomom, inak sa v mieste ohybu môže nepríjemne popraskať.

Ak potrebujeme zlepiť viac papierových materiálov dokopy, platí pravidlo, že vlákna vo všetkých materiáloch musia viesť rovnakým smerom. Ak by sme to nedodržali, pôsobenie protiťahu vlákien idúcich rôznymi smermi by zapríčinilo vlnenie výsledného materiál