Reprodukcia plnofarebných obrazov
Ľudské oko dokáže rozlíšiť desiatky miliónov farieb a ich odtieňov. Táto takmer nekonečná paleta je vytvorená variáciami rozličných chemických a optických vlastností farieb. Žiadna tlačová ani zobrazovacia technológia nedokáže reprodukovať celý rozsah farieb viditeľných ľudským okom.
„Cieľom farebnej reprodukcie je vytvoriť reprodukciu predlohy tak, aby vyvolávala rovnaký obrazový a farebný vnem, ako vyvoláva predloha.“¹
Plnofarebná predloha
Ak je predlohou farebná fotografia, alebo iný plnofarebný obraz, je nutné zvoliť iný spôsob ako pri tlači priamou farbou. Princíp plnofarebnej reprodukcie je založený na tom, že kompletnú škálu farieb dokážeme reprodukovať pomocou malého počtu základných farieb.
Tak ako na sietnici oka existujú tri typy farebných buniek pomocou ktorých vnímame farbu na základe troch farebných signálov, tak aj reprodukcia farieb je postavená na troch základných farbách. Tento trojfarebný princíp je základom všetkých reprodukčných postupov zobrazovacích a tlačových technológií. Označujeme ho ako nepriama reprodukcia, pretože výsledné farby sú výsledkom miešania iných farieb.
Miešanie – farebné skladanie obrazu
Predlohu musíme najprv zosnímať a následne reprodukovať (vytlačiť alebo zobraziť). Pri zosnímaní predlohy je obraz rozložený na tri základné farebné obrazy – červený, zelený a modrý. Tieto jednotlivé obrazy je nutné pri reprodukcii opätovne zložiť, aby sa dosiahlo čo najvernejšie zobrazenie predlohy. Farebné skladanie obrazu je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi miešania farieb – aditívnym (sčítacím) a subtraktívnym (odčítacím).
Aditívne miešanie
Základom aditívneho miešania sú fyzikálne vlastnosti troch základných farieb – červenej, zelenej a modrej. Tieto farby nazývame aj aditívne – sčítacie, pretože ich sčítaním vzniká biele svetlo.
Ščítaním červeného a zeleného svetla vznikne farba žltá, sčítaním zeleného a modrého svetla vznikne azúrová a sčítaním modrého a červeného vznikne farba purpurová. Vzniknuté farby (azúrová, purpurová a žltá) nazývame doplnkové (subtraktívne). Biela farba, ako výsledok sčítavania troch farebných svetiel predpokladá ich rovnakú intenzitu. Ak sa základné farby miešajú v rôznych pomeroch, výsledkom je široká paleta farieb v rôznych odtieňoch, sýtostiach a jasoch. Princíp aditívneho miešania využíva farebný model RGB.
Subtraktívne miešanie
Pri subtraktívnom miešaní je základom biely papier a biele svetlo, ktoré sa od neho odráža. Doplnkové farby – azúrová, purpurová a žltá sa cez seba prekrývajú a nová farba vzniká tak, že z bieleho svetla sa odčítajú niektoré farebné podiely, ktoré vždy prislúchajú jednej základnej farbe.
„Žltá vrstva odčítava z bieleho svetla modrú zložku, zostávajú zložky zelená a červená, ktoré vyvolajú vnem žltej. Purpurová vrstva odčítava z bieleho svetla zelenú zložku, zostávajú zložky modrá a červená, ktoré zodpovedajú purpurovému vnemu. Azúrová vrstva odčítava z bieleho svetla červenú zložku, zostávajúce zložky modrá a zelená zodpovedajú azúrovému vnemu.“²
Prekrytím žltej a azúrovej vrstvy vznikne farba zelená. Prekrytím azúrovej a purpurovej vznikne modrá a prekrytím purpurovej a žltej vznikne červená. Prekrytie všetkých troch doplnkových farieb neprepustí žiadne svetlo a mala by vzniknúť farba čierna. Reálne však vznikne špinavohnedá. Princíp subtraktívneho miešania je základom farebného modelu CMYK.
Farebné modely
RGB
Princíp miešania farieb v modely RGB je založený na aditívnom miešaní troch základných farieb červenej (Red), zelenej (Green) a modrej (Blue). Takýto princíp využívajú všetky monitory vrátane televízie, tabletov, mobilov, smart hodiniek a pod. Čierny bod na monitore vzniká vtedy, ak nie je osvetlený lúčmi RGB – intenzita svetiel je nulová (R=0, G=0, B=0). Naopak biely bod je súčtom osvetlenia všetkých troch lúčov RGB v maximálnej intenzite (R=255, G=255, B=255).
CMYK
Princíp miešania farieb v modely CMYK je základom tlačových technológií. Je založený na subtraktívnom miešaní doplnkových farieb azúrovej (Cyan), purpurovej (Magenta) a žltej (Yellow). Aby sa nemusela čierna farba dosahovať sútlačou všetkých doplnkoých farieb, pridala sa ku ním ešte samostatná čierna farba. Je označená písmenom K, pretože sa nazýva klúčová (Key) a zároveň sa nemýlila s modrou. Samostatná čierna farba znižuje náklady na tlač, zároveň zabezpečí lepšiu reprodukovateľnosť detailov a vyššiu optickú hustotu tmavých častí. Tieto tlačové farby sa nazývajú aj procesovými alebo škálovými farbami. Zastúpenie jednotlivých farieb v obraze je definované v percentách. (0 – 100 %).
Prevod medzi farebnými priestormi RGB a CMYK
Na začiatku dizajnérskeho procesu sú takmer všetky dáta v priestore RGB. (digitálne fotografie, výstupy z grafických programov, farebné skeny a pod.) Pred vytvorením tlačových dát je potrebné všetky súbory konvertovať do farebného priestoru CMYK s ktorým pracujú tlačové zariadenia (s výnimkou niektorých atramentových tlačiarní).
Okrem prevodu do priestoru CMYK je potrebné previesť súbor do správneho ICC profilu. Aby tento proces viedol ku vernej reprodukcií tlačových dát je potrebné použiť správne postupy a mať správne nastavený softwér a hardwér.
Dokonalú reprodukciu farieb žiadna zobrazovacia ani tlačová technika v skutočnosti nedokáže. Každá technika dokáže reprodukovať svoj vlastný farebný rozsah – gamut. Tým pádom platí, že to, čo vidí na monitore dizajnér, nemusí byť to isté čo vidí jeho klient.
Tento rozdiel je podmienený rozdielnym farebným rozsahom (gamutom) zobrazujúceho zariadenia a tlačovej techniky. Dizajnér by sa mal usilovať tento rozdiel minimalizovať a dosiahnúť výsledok čo najvernejšie zodpovedajúci predlohe.
Prvým krokom je nastavenie monitora
Každý monitor má iný farebný rozsah, jas, kontrast a farebnú teplotu bieleho bodu. Ak má monitor ponúknuť verné verné zobrazenie je potrebné ho nakalibrovať. Kalibráciou monitora sa dosiahne presné zobrazenie farebnosti, ktoré sa čo najviac približuje vonkajšiemu okoliu, vyvolaným fotografiám alebo reálnym ilustráciám. Kalibrácia sa rozdeľuje na softvérovú, ktorá využíva softvér na kalibráciu farieb (napr. i1profiler), a hardvérovú, ktorá kalibruje priamo monitor. Kalibráciu pomocou kalibračnej sondy zvládne dizajnér aj sám, prípadne ju môže zveriť špecializovanej firme. Zobrazenie monitora je možné vylepšiť aj správnym nastavením jasu, kontrastu a ďalších parametrov aj bez kalibrácie (na internete sa nachádza viacero vhodných postupov). Niektoré profesionálne monitory sa predávajú už predkalibrované (Dell), alebo samokalibračné so zabudovanou sondou (Eizo).
Absolútne profesionálne by bolo, ak by dizajnér pracoval v miestnosti bez okien so simulovaným denným svetlom (D50) a steny mal natreté matnou sivou farbou.
Po kalibrácií monitora sa vytvorí profil, v ktorom bude monitor zobrazovať. Veľkým prekvapením býva náhľad vypnutia nového profilu a zobrazenie v pôvodnom nastavení pred kalibráciou. Rozdiely bývajú naozaj veľké. Pri práci s fotografiami na profesionálnej úrovni sa odporúča kalibrácia aspoň dva-krát za rok. Samozrejme platí, že drahšie profesionálne monitory poskytujú výrazne lepšiu a stabilnejšiu vernosť zobrazenia ako lacné „notebookové“ verzie.
Téma pokračuje v nasledovnej kapitole Farebné profily.
1. PANÁK, J. a kol.: Polygrafické minimum. Bratislava : Typoset v spolupráci so Zväzom polygrafie na Slovensku, 2008. 75 s.
ISBN 978-80-970069-0-7
2. PANÁK, J. a kol.: Polygrafické minimum. Bratislava : Typoset v spolupráci so Zväzom polygrafie na Slovensku, 2008. 76 s.
ISBN 978-80-970069-0-7