Ofset (tlač z plochy)
Ofset je najrozšírenejšia a zároveň najkvalitnejšia vysokonákladová tlačová technika. Využíva sa hlavne na tlač kníh, časopisov, novín, plagátov, obalových materiálov a podobne. Možnosti využitia ofsetovej tlače sú však obrovské, umožňuje potlačiť rôzne druhy materiálov od papierov cez fólie až po kovy. Ofsetová technológia využíva tlač z plochy, kedy sú tlačové miesta na tlačovej forme v jednej rovine s tými netlačiacimi.
História ofsetu
Princíp, na ktorom je postavená tlač z plochy vynašiel na prelome 18. a 19. storočia pražský rodák žijúci v nemecku Alois Senefelder. Názov jeho tlačovej techniky litografie je odvodený od gréckeho slova lithos (kameň). Základný princíp litografie a v súčasnosti aj ofsetu je postavený na odpudzovaní vody a mastnoty. V litografii sa ako tlačové médium používa 10cm hrubá vápencová doska. Tento kameň je porovitý a veľmi savý. Na vyhladenú plochu vápenca sa nanáša kresba mastnou kriedou alebo atramentom. Ostatné miesta sa upravia tak, aby dobre príjmali vodu. Pomocou valca sa na celú plochu naváľa mastná tlačová farba, ktorá sa však prichytí len na miestach s mastnou kresbou. Na vlhkých miestach sa neprichytí. Na kameň sa následne položí papier a pomocou prítlakového valca sa na neho kresba prenesie. Na jednom kameni je nanesená len jedna farba. Pri viacfarebných výtlačkoch sa používa pre každú farbu samostatný kameň. Bežne sa používali sútlače až z dvanástich farieb. Medzi najvýznamnejšie osobnosti ktoré pracovali s litografiou patria napríklad Alfonz Mucha, alebo Henri de Toulouse-Lautrec.
„Neskôr bol kameň nahradený zinkovým alebo hliníkovým plechom a ručné vytváranie kresby fotografickým prenosom. Princíp odpudzovania masnoty a vody však zostal zachovaný.“¹
Ofsetová tlačová forma
Výrobu ofsetovej tlačovej formy zabezpečuje technológia Computer To Plate (CTP), ktorá pomocou lasera prenesie digitálne dáta z počítača priamo na hliníkovú dosku. Tlačové prvky sa chemicky upravia tak, aby príjmali farbu a odpudzovali vodu a naopak netlačiace časti príjmali vodu a odpudzovali farbu. Hliníková tlačová forma je veľmi tenká a pri tlači je navinutá v stroji na formovom valci. Farba sa z neho prenáša na prenosový pogumovaný valec, z ktorého sa pomocou prítlaku dostáva následne na potláčaný materiál. Práve vďaka použitému prenosovému valcu dostala tlačová technika názov ofset (z anglického slova offset – preložiť, premiestniť). Tým, že je prenosový pogumovaný valec pružný, umožňuje tlač jemných detailov okrem hladkých papierov aj na štruktúrované papiere a rôzne materiály vrátane kovov.
Typy ofsetových strojov a ich využitie
Ofsetové tlačové stroje sa vyrábajú pre rôzne veľkosti tlačových formátov. Od maloformátových (A3) cez strednoformátové (do formátu A0) až po veľkoformátové stroje (do formátu 2xA0). Každý typ strojov má svoje optimálne formáty a náklady. Je preto veľmi dôležité, aby sa použila správna veľkosť tlačového stroja na konkrétnu zákazku. Ak je dopredu dohodnutá tlačiareň, ktorá má prácu vytlačiť, môže sa dizajnér na začiatku informovať, aký formát (napr. knihy) bude optimálny pre efektívne využitie tlačového hárku a minimalizovania odpadu. Veľké tlačové hárky umožnujú vytlačiť naraz viacero strán tlačoviny. Jednotlivé strany musia byť na tlačovom hárku správne vyradené, aby po vytlačení a zložení hárku na seba správne nadväzovali. Tento proces vyraďovania strán sa nazýva hárková montáž a vo väčšine prípadov ju zabezpečuje tlačiareň. Podľa toho, aký typ papiera tlačiareň potláča rozdelujeme ofsetové stroje na hárkové a rotačné.
Hárkový ofset
V hárkovom tlačovom stroji sa potláčajú jednotlivé hárky papiera narezané na požadovanú veľkosť. Hárky sú nastohované na jednej strane stroja. Uchopovací mechanizmus pomocou prísaviek posúva hárky do stroja jeden po druhom. Na konci stroja sú potlačené hárky opäť stohované na jednom mieste. Harkový ofset je ideálny pre náklady do 50 000 ks. Pre vyššie náklady je efektívnejší rotačný ofset.
Rotačný ofset
Rotačný ofset potláča obojstranne pás papiera, ktorý je navinutý na kotúči. Je rýchlejší ako hárkový ofset vďaka tomu, že tu odpadá naberanie a vykladanie hárkov. Využíva sa na tlač časopisov, novín, kníh a propagačných materiálov vo vysokých nákladoch. Napriek vysokým rýchlostiam dokážu dosiahnuť ešte vyššiu kvalitu ako hárkové stroje. Rotačné tlačové stroje obsahujú takmer vždy aj jednotky na skladanie, prípadne rôzne druhy lepenia, zošívania a perforácie, takže výsledkom tlačového procesu je už hotový produkt.
UV ofset
Špeciálnou a čoraz rozšírenejšou verziou hárkového ofsetu je UV ofset. Je to technológia ktorá pracuje so špeciálnymi UV farbami (aj lakmi) a UV lampami. Tlačové UV farby obsahujú zložky “tzv. fotoiniciátori”, ktoré s UV zložkou svetla zreagujú vytvrdením. Výsledná tlač dosahuje vysoký lesk, žiarivé farby aj na nenatieraných papieroch s vynikajúcou odolnosťou voči oderu. Hlavnou výhodou je bleskurýchle zasychanie a vo výsledku rýchlejšie dokončený tlačový produkt.
Kedy tlačiť ofsetom?
Pre ofset sa oplatí rozhodnúť vždy, keď je požiadavkou vysoká kvalita tlače pri stredných a vysokých tlačových nákladoch.
Na ofsetovej technológii je relatívne drahá a časovo náročna predtlačová príprava počas ktorej sa musia vyhotoviť samostatné tlačové formy pre všetky tlačové farby. Výdrž tlačových foriem je z hľadiska bežných tlačovín takmer nekonečná a pohybuje sa v desiatkach až stovkách tisícoch výtlačkov. Akonáhle sú formy upnuté v tlačovom stroji, závisí výška tlačového nákladu len od dĺžky tlačového procesu. Počas jednej minúty je možné potlačiť aj dvestopäťdesiat plnofarebných hárkov, za jednu hodinu je to pätnásťtisíc hárkov. Vyplýva z toho jednoduché pravidlo ktoré hovorí, že čím viac výtlačkov sa vytlačí, tým bude ich jednotková cena nižšia. Predtlačová príprava je v cene zahrnutá len jeden krát a do ceny za tlač vstupuje už len spotreba farby a potláčaného papiera.
Ak by sme porovnali ofsetovú a digitálnu tlač, tak pri digitálnej je cena za jeden výtlačok stále rovnaká, bez ohľadu na to, či tlačíme desať alebo tisíc kusov.
„Ak zvažujeme, či zvoliť ofset alebo digitálnu tlač, je výhodné si nechať spraviť kalkulácie a výsledky porovnať.“²
Pri malých nákladoch bude cena za ofsetovú tlač vysoká práve kvôli predtlačovej príprave a dlhšiemu rozbehu tlačového stroja. Na rozbeh stroja, prefarbenie celej sústavy valcov a vykreslenie detailov je otrebný približne 10% prídavok papiera. Na tento rozbeh tlačiarne používajú aj tzv. makulatúry – potlačené papiere ktoré vznikajú v rozbehoch viacerých tlačových produkcií.
Napríklad pri knihách začína ekonomickosť ofsetovej tlače približne od nákladu 800 ks a viac. Kvalita ofsetovej tlače je stále vyššia ako pri digitálnej tlači. Preto sú niektorí klienti ochotní zaplatiť vyššiu cenu tlače aj pri nižších nákladoch. Kvalita digitálnej tlače sa zároveň neustále zvyšuje a v niektorých segmentoch sa už ofsetovej kvalite výrazne približuje.
Farebné možnosti ofsetu
Rovnako ako v litografii je aj na ofsetovú platňu nanášaná iba jedna farba. Na vytvorenie plnofarebného výtlačku je potrebná sútlač štyroch tlačových farieb (azúrová, purpurová, žltá a čierna). Každá tlačová farba má v tlačovom stroji samostatnú farebnú jednotku (vežu), ktorú tvorí sústava viacerých valcov. Výsledný plnofarebný obraz vznikne prechodom papiera cez všetky farebné jednotky. V moderných strojoch je okrem štvorice farebných jednotiek ešte ďalšie jedna, dve alebo tri doplňujúce, ktoré umožňujú pridať priame farby alebo lak do tlačového procesu. Existujú však aj menšie stroje obsahujúce len jednu alebo dve farebné jednotky na ktorých sa realizujú jednoduché jedno alebo dvoj-farebné tlačoviny. Jedna z veľkých výhod ofsetovej produkcie v porovnaní s digitálnou tlačou je možnosť tlače priamymi farbami. Medzi priamymi farbami sa nachádzajú stovky sýtych farieb, ktoré nie sú vytlačiteľné sútlačou základných farieb. Nachádzajú sa tu aj špeciálne metalické, fluorescenčné alebo rôzne efektové farby, ktoré iná tlačová technika vytlačiť nedokáže. (Výnimku predstavuje iba sieťotlač, ktorá má svoje obmedzenia a nie je vhnodná na veľké náklady.)
1. BERAN, V. a kol. Aktualizovaný typografický manuál. 3. vyd. Praha : Kafka design, 2003. 16 s. ISBN 858-80-0557-298-9
2. DVOŘÁKOVÁ Z.: DTP a předtisková príprava. Brno : Computer Press, 2012. 45 s. ISBN 978-80-251-1881-8